Mazacie pasty pre bežné skrutkové spoje

Skrutkový spoj má svoje špecifiká. Počas procesu uťahovania je skrutkový spoj namáhaný na ťah, krútenie a prípadne na ohyb. S rastúcim predpätím sa zvyšuje tlak v styčných plochách.

Tieto základné predpoklady by sa mali použiť ako základ pre výber maziva pre konvenčný skrutkový spoj.

Existuje mnoho mazacích pást, o ktorých sa tvrdí, že majú nízky koeficient trenia. Nízky koeficient trenia však sám o sebe nič nezaručuje. Treba tiež vziať do úvahy, ako bol meraný a podľa akej normy.

Koeficient trenia nie je jedno číslo. Je potrebné poznať jeho trend a odchýlku v závislosti od zaťaženia počas uťahovania skrutkového spoja.

Koeficient trenia skrutkového spoja sa skúša podľa normy EN ISO 16047, ktorá stanovuje podmienky skúšok krútiaceho momentu a upínacej sily na spojovacích materiáloch.

Hodnota trenia udávaná výrobcom na základe inej metódy merania, napr. skúšky štyroch guľôčok alebo skúšky kolíka na kotúči, je pre výpočet uťahovacieho momentu zavádzajúca.

Tieto skúšky neurčujú trenie v závite alebo pod maticou vrátane ich rozptylu. Nemožno z nich odvodiť ani celkové trenie, ani uťahovací faktor, koeficient k.

Skutočná hodnota trenia meraná inou metódou ako podľa normy EN ISO 16047 sa výrazne líši.

** Skúška štyrmi guľôčkami: Metóda merania koeficientu trenia pre oleje a mazivá. Hodnotí sa odolnosť maziva voči zaťaženiu a všeobecný index oderu. Delí sa na skúšku zvarov podľa normy ASTM D 2596 a skúšku opotrebenia podľa normy ASTM D 2266. ** Pin-on-Disc: Meranie spočíva v zatlačení pevne pripevneného skúšobného telesa v tvare guľôčky (PIN) do skúšobnej vzorky (disku) vopred definovanou silou.

Zákazníci nás často kontaktujú, aby sme vypočítali uťahovací moment. Potom chcú utiahnuť spojovací prvok vlastnou silou a s použitím vlastného maziva.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti vykonávame kontrolné merania koeficientov trenia vrátane ich rozptylu pre mazivá, ktoré sme v minulosti nemerali. Vďaka vlastnému laboratóriu, v ktorom vykonávame merania v súlade s normou EN ISO 16047, máme následne k dispozícii presné a reálne koeficienty trenia pre jednotlivé mazivá v celom rozsahu prípustných zaťažení skrutiek.

Na základe stoviek meraní, ktoré sme vykonali, môžeme povedať, že v mnohých prípadoch sa skutočné koeficienty trenia líšia od tých, ktoré sú bežne dostupné v materiálových listoch. Rozdiely môžu dosahovať až desiatky percent a často sú spôsobené len rozdielnymi metódami merania.

Pri samotnom uťahovaní prírubového spoja by sa malo vždy použiť to isté mazivo, ktoré bolo zohľadnené pri výpočte. V opačnom prípade môže dôjsť k nadmernému alebo nedostatočnému utiahnutiu jednotlivých skrutiek a k nedostatočnému alebo nadmernému stlačeniu tesnenia.

\{#producttitle\\}}}134\{{/producttitle\}} je tuhé pastové mazivo s nízkym a stabilným koeficientom trenia určené na bežnú montáž skrutkových spojov.

Po zmiešaní sa mazivo nanáša štetcom na závity, podložky a čelá matíc alebo pod hlavu skrutky. Vytvára účinný mazací film medzi trecími plochami oddeľujúcimi od seba závit skrutky a matice. S narastaním tlaku na styčných plochách závitu a pod hlavou matice sa koeficient trenia nemení, pozri graf.

Skrutkové spoje sa štandardne uťahujú za studena. Teplotná odolnosť mazív skôr naznačuje ich schopnosť zabezpečiť následné uvoľnenie skrutkového spoja. Skúška teplotnej odolnosti utiahnutého skrutkového spoja s pastou \{#producttitle\\}}}134\{{/producttitle\}} sa vykonala po jeho zahriatí na 600 °C a následnom ochladení.

Pre lepšiu predstavu uvádzame porovnanie kriviek trenia skrutky bez mazania, mazanej a utiahnutej pastou \{#producttitle\\}}}134\{{/producttitle\}}.

Porovnanie koeficientov trenia mazacej pasty LF Booster, vysokoteplotnej pasty na báze kovov a skrutkového spoja bez maziva. Z uvedených grafov vyplýva, že koeficient trenia je pre \{#producttitle\\}}}134\{{/producttitle\}} mazivo konštantný počas celého prípustného zaťaženia skrutky, čo nie je prípad štandardných pást na báze kovu. Koeficient trenia, ktorý sa mení v priebehu zaťaženia skrutky, nie je žiaduci.

Pri zhoršujúcom sa trení dochádza na kontaktných plochách závitu ku kontaktu kovu s kovom. Tento jav v skrutkovom spoji následne spôsobuje zadieranie a spôsobuje ďalšie nežiaduce torzné namáhanie skrutky. Počas uťahovania sa nedá dosiahnuť požadované predpätie v skrutke.